O mojom prvom stretnutí s pánom Phillipom de Briene viem presne povedať toľko, že si ho vôbec nepamätám. Jediné, čo sa mi vybavuje v pamäti je jeho bezstarostnosť, s akou sa čoby potulný rytier motal od jedného hradu k druhému, robil hrdinské činy a zúfalo hľadal nocľah. Nejaký čas prespával v Druggethovskom kaštieli v Čachticiach, neskôr, keď už trénoval šerm u slávneho Dušana Tadlánka, na Trenčianskom hrade. Mimochodom, tam prespáva dodnes, pretože ho s mečom v ruke po nociach obchádza a stráži ako oko v hlave.
       
 Tento muž skutočne pochádza zo starobylého šľachtického rodu, pôvodne Vrútockých, neskôr Ruttkay-ovcov, teraz Jurčackovcov. Seriál „Alžbetin dvor“ je o jeho dedkoch, babkách, pratetách atď. Na turnaji je ľahko poznateľný podľa bieleho grífa v modrom poli na štíte a vtáka na hlave.
        Chcel som tu spomenúť jeho účinkovanie v šermiarskej skupine Wagus po mojom boku, ale keď sa na tým zamyslím, tak to nebolo až také významné. Už ho počujem ako protestuje, ale verte mi, okrem filmov Dračie srdce, Peacemaker,
Kull – Dobyvateľ, Princezná ze mlejna II, Z pekla štěstí I,II, Posledná légia, pár šermiarskych bitiev, ako i desiatok ba stoviek vystúpení /aj v zahraničí/ nie je vlastne o čom písať.
        Zato u NORMANOV, to je niečo úplne iné. Hneď prvý rok robil kladného hrdinu, pretože mal modré oči, krásne blonďavé vlasy, najkrajšie plechy od Lumíra a bieleho koňa, Markíza, s ktorým tvoria skutočne podarenú dvojicu. Všetky baby od 6 rokov / okrem Otky Divílkovej, lebo tá šla vždycky po mne/, mohli na ňom oči nechať. Phillipe de Briene je ale k ženám nevšímavý. Asi mu stačí jeho svokra, žena, 3 švagriné , 23 sesterníc z pravého kolena, 11 z ľavého, dve dcéry a jedna mačka. Dokonca aj šéfová, moja žena , ho furt s niečím obťažuje. A tak pán Phillipe disciplinovane podpisuje pamätníčky iba deťom do 10 rokov.
        Na tomto mieste vám teraz prezradím jeho vlastný štýl v ovládaní koňa, ktorý ako jediný nejazdec, nezaťažený poučkami rôznych škôl a štýlov, hneď zo začiatku vypracoval.
        Medzi odbornými kruhmi sa o ňom vášnivo diskutovalo na stránkach  rôznych odborných periodík a časopisov, bol o ňom napísaný jeden bestseller /bohužial musíme konštatovať, že pán Phillipe sa tvrdohlavo postavil proti našim snahám donútiť ho patentovať svoju metódu kým bol čas/ a podľa bestselleru  dokonca natočený slávny holywoodský film s Robertom Redfordom v hlavnej roli. Reč je samozrejme o „Zariekavačovi koní“. Dávno pred Montym Robertsom  Caco šepkal svojmu koňovi do uška oznamy o trase, rýchlosti a prekážkach na ceste, ako i rady, pochvaly a drobné doporučenia. Na druhej strane sa naučil odčítať jeho odpovede z pohybov uší, vyvaľovania očí a polôh spodnej pery. My, ktorí sme boli pri tom, keď svoju metódu zdokonaľoval a premýšľal a driloval každý detail veríme, že v histórii jazdectva dôjde k svojmu čestnému uznaniu a zaradí sa po boku takých mužov ako bol Hippokrates, čiWinettou. 
        Amen, vravím vám amen. A tohto velikána, tohto človeka, ktorý ovláda milión vecí, ktorý obyčajným pohľadom rozozná veľkosť spojky na záhradnej hadici, ktorý dokáže jediným úderom svojej päste opraviť porúchanú aparatúru počas vystúpenia, ktorý rozumie autám, práčkam, počítačom a ako jediný z ľudí svojej žene, tak tohto človeka my voláme - Caco.

 


 

Filip de Brien
alias
Caco
a kôň MARKÍZ , Činoš, Achil, Tennesi, Smouk