Heroldi

        Človek, ktorý môže celú hru pokaziť, alebo vylepšiť, to je herold. Marechal de Lice po francúzky, tak isto po anglicky - veliteľ kolbiska. Má vo svojich rukách celú hru. Doslova.
        Otvára ju, riadi a rozhoduje. Vyznačuje sa troma základnými vlastnosťami: Je spravodlivý, miluje publikum a neznáša sa s rytierom Raymondom z Montbardu a Duhanu, to jest so mnou. Okrem týchto základných vlastností musí ešte vedieť naspamäť mená jednotlivých pánov, celú hru, musí vedieť presne počítať minimálne do trinástich, tí lepší až do dvadsiatich, a v neposlednom rade by mal mať skutočne mužný a silný hlas. Dobrý herold sa ešte vyznačuje uvážlivými, autoritatívnymi pohybmi a tým, že sa nedá zastrašiť a zmiasť improvizáciami Raymonda. Ten ho totiž zastrašuje a mätie s veľkým gustom.

        Prvým heroldom u NORMANOV bol Miro Zverbík zvaný Miňo. Šermiar zo skupiny Wagus, ktorý mal už skúsenosti s Raymundom i s Rólandom de Belfort z turnaja poriadaného v Čechách na hrade Kost skupinou Honoris. On sám tam jazdil ako hrabě Frederick,  takže poznal kolbisko  aj z chrbta koňa. Nedá mi nespomenúť, že mu vďaka tomu stúpla sláva do hlavy, a k rytierom, a špecialne ku mne, sa nechoval s náležitou úctou.. Mal šťastie, že musel odísť do Nemecka, pretože inak by som ho......náležite poučil a strestal, ale do toho Nemecka proste musel, a tak sme mali druhého herolda, Martina Jánošíka, ktorý na túto funkciu postúpil z panošského stavu. To bol poctivec, ktorý odviedol turnaj až do záveru prvej sezóny. Obaja sa striedali s Milošom Križanom, ďalším mohutným šermiarom z Wagusu. Lasky je dobrý herold, drží sa textu a vie si zjednať autoritu u detského publika. A to je ťažšie, než u dospelákov. Dospeláci sú už vycepovaní životom, a tak vedia, kedy sa žiada aby boli ticho. Navyše každý správny dospelák sa hanbí hlasno prejavovať na verejnosti a nerád vytŕča s davu. Ale deti tesne pred a počas puberty –  to je správna skúška pre herolda. Deti sa vedia vložiť do deja neuveriteľným spôsobom. A keď sa nám ich podarí vyhecovať, stávame sa svedkami neskutočných emócií. Tada vlastne skutočných. Niektorí strácajú akékoľvek zábrany, a ani prítomnosť rodičov, alebo pedagogického dozoru ich nedokáže schladiť. Ich nenávisť k zápornému hrdinovi je tak nefalšovaná a hrôzostrašná, že od zúrivosti a bezmocnosti ho zničiť, sa až rozplačú. Kvôli týmto prípadom vyzbieravame okolo galérky kamene. A dodnes používame Laskyho obľúbenú vetu, ktorou oslovuje deti vreštiace piatu minútu jak na superstár: „chceš niečo počuť?“ A keď dieťa začne vrešťať jak pavián že áno, Lasky mu poradí: „tak buď ticho!!!!“ Lasky s nami prešiel aj ďalšie dve sezóny na Trenčianskom hrade v roku 2004 a 2005.

        V roku 2004 nám po svojom návrate z filmovania Kráľovstva nebeského vypomáhal aj Rado Lehocký, ktorý obohatil heroldovanie o nový rozmer. Celú hru riadil z koňa. Jeho heroldovanie bolo svieže, hravé, plné improvizácie a zlomyseľných žartíkov a komentárov k pánom rytierom. On sám v roku 2003, a potom aj v roku 2005 jazdil ako rytier, tak jeho profil, /aj keď on sám z profilu nie je bohvieaký krásavec/ nájdete medzi rytiermi.

        Ďalším panošom, ktorý sa vyšvihol na herolda je  Valér Valko. Indiáni by mu dali meno „Ten ktorý prekvapil“. My sme mu dali dôveru a on ju nesklamal. Inak, kto nepoznáte Valéra, prichádzate o neskutočné zážitky.  Valér je totiž vražedná, koncentrovaná zmes nadšenia a aktivity. Keď ho niečo napadne, a jeho niečo napadá dosť často, nasadí tempo a rozbehne sa za realizáciou spôsobom a štýlom kreslených disneyovských postavičiek. A na svoj nápad sa vie koncentrovať  celou svojou mysľou  tak moc, že už mu nezostáva kapacita na premýšľanie o nejakých nepodstatných detailoch. Napríklad aby si  dobre premyslel  postup. Ako vtedy, keď stretol v lese pri hrade divočáka. Vám by stuhla krv v žilách a trvalo by vám hodnú chvíľu, kým by ste si dokázali uvedomiť, že treba niečo podniknúť, aby ste sa zachránili. Za ten čas by ste pravdepodobne zistili, či vás to prasa vôbec zaregistrovalo, prípadne, či si to rýchlim tempom namierilo práve k vám. Asi by ste zostali ticho stáť a čakali čo bude. Nanajvýš sa poobzerali okolo seba, kam sa schovať v prípade, že by to prasa predsa len zaútočilo. Lenže  Valér nie. Keďže jeho otec je poľovník Valér presne vie, čo taký divočák dokáže a že je treba konať okamžite. A tak za ten čas čo vy sa od strachu nevládzete ani len pohnúť, Valér už lezie na najbližší strom. Čo na tom že ten javor má v priemere iba 7 centimetrov a že sa nakláňa stále viac a viac. Valér vie, že musí vyliezť čo najvyššie. A tak lezie ďalej a ďalej, až je na samom vrchu. Musel to byť pohľad pre toho divočáka jak tam Valér visel  20 centimetrov nad zemou držiac sa toho javoru. Ale pravdou je, že teraz keď už Valér dospel a trochu sa obrúsil, je príjemné byť v jeho spoločnosti, pretože človek pri ňom mladne. Minimálne si precvičuje svoje inštinkty. Musí byť totiž stále v strehu.

       Ďaľším heroldom bol Daniel Beňas z kráľovského mesta Košice. Ten mal z našich heroldov asi najťažšiu pozíciu, pretože ho robil vo Francúzsku. Teda v cudzej rečí a to s pánmi z Uhorského posolstva, ktorí tej francúzštine moc nedávali. Musel sa prísne držať textu, ale v prípade, že niekto niečo zblbol alebo pokazil, musel zaimprovizovať a zachraňovať celú situáciu. A to mal o to ťažšie, že my ostatní sme si ten kix ani len neuvedomovali, nieto mu stým ešte pomáhali.

    Nakoľko doba pokročila dopredu tak aj herold sa zmenil a už od sezóny 2007 je našim heroldom Peter Saska z kráľovského mesta Trenčín. Mladý perspektívny chlapec to s nami ťahá už druhú sezónu a po každej sa vyhovára že už nepôjde, pretože má aj iné povinnosti ale akosi mu to nedá a ide. Tak aj teraz uvidíme čo bude a či budeme opäť písať nové riadky o heroldovi, ale my všetci dúfame že nie a ešte chvíľu s nami /aspoň 15 rokov/ vydrží.