Panoši

     Panošov rozdeľujeme na mladých a šikovných, a na starých a skúsených. Ale nie podľa veku,  ale podľa odslúžených turnajov. Napríklad Helena je ešte mladá, ale jej titul znie „skúsená harcovníčka“. Zo začiatku nám totiž panošov robili naše drahé polovičky, ale nebolo to ono.  Žiaden len trochu uvažujúci rytier nebude kričať a nadávať na svoju manželku. Sú to totiž tvory nízke a pomstychtivé. A pretože my rytieri sa máme radi a spolu držíme, nemôžeme kričať ani na manželky ostatných pánov. Kdežto mladých chalanov, tých môžeme aj biť. Ale iba počas hry, pretože tou sa to dá ospravedlniť, a nesmie sa to oplácať.
                Život panoša nie je ľahký. Každý panoš má totiž obrovské množstvo povinností:

      Tak za prvé: musí milovať a obdivovať všetkých rytierov,
             za druhé: musí ich na slovo poslúchať,
             za tretie: musí rád behať,
             za štvrté:  musí sa tešiť na turnaj,
             za piate:  musí predvídať
             za šieste:  musí predvídať priania rytierov.

Ak to robí, potom je to dobrý panoš. Kto tieto podmienky nespĺňa, je bez akejkoľvek milosti vysmiaty a prepustený. Zvláštnej náklonnosti sa ešte tešia panoši, ktorí nás svojimi kúskami vedia pobaviť a rozosmiať. Na druhej strane má panoš aj svoje práva a privilégia. Smie sa pohybovať pri rytieroch, niekedy sa ich aj beztrestne dotknúť, a v miere, ktorú rytieri považujú za neškodnú, môže na svoje povinnosti potichu hundrať.

        U NORMANOV máme i mladých a šikovných, i starých a skúsených panošov. Sú to /v poradí, v akom sa u nás objavili/:

  Hela, Martin, Boris, Miro, Valér, Eva,, Jana, Mira, Dana,Luboš, Miloš, Rado

 PS: bližšie o panošoch tiež v texte Julien de Minerve.