Rok 2002

     Realizácia myšlienky usporiadať turnaj nebola jednoduchá. V podstate sa nenašiel človek, okrem Tadlánkovcov, ktorý by veril, že sa uskutoční. V januári sa vybavovali úrady,  žobralo sa na hygienickej správe a životnom prostredí, v Trenčianskom múzeu a u policajtov a na ďalších dôležitých úradoch. Hneď ako sme mali aké - také prísľuby, vrhli sme sa na nákup koní, materiálu, veľa materiálu, kvantum materiálu a začali sme vyrábať kostýmy, stany, galérku, kolbisko a všetkých zvyšných milión potrebných maličkostí.
     Jednoducho ledva - ledva sme stihli na premiéru všetko pripraviť tak, aby to vystúpenie mohlo prebehnúť. Dokonca premiéra bola o 15 minút zdržaná, pretože druhý hlavný hrdina, to ako ja, nemal ešte pripevnené brnenie. Ale potom, bolo že to  eufórie a slávy! Mama Tadlánková pripravila koláče a kurčatá, šéf, to ako ja, predniesol pamätnú a, našťastie, krátku reč a všetci boli unavení a šťastní.
Samotné vystúpenie sa podarilo. Prišlo pár ľudí, ktorí aj kritizovali, ale všetko bolo ešte pred nami a čakala nás ešte dlhá cesta. A tak sa pomaly míňal deň za dňom, naše výkony sa zlepšovali, naša výbava sa rozširovala, až nastal posledný deň v septembri a sezóna sa skončila. Úspešne. Myšlienku sa nám podarilo zrealizovať a plní elánu a nápadov sme zbalili naše letné sídlo a zazimovali sme sa v Záblatí a pomaly sa vrhli na prípravu ďalšej sezóny.