ROK 2006

        

         Kamaráti, priatelia, je to za nami.

            Sezóna 2006 žije už len v našich spomienkach. Koniec. A veru je to kytica spomienok uvitá zo samých ľalií, len sem-tam nejaký ten bodliak a pýr. Pre nás, ktorí sme strávili pod stanmi dažde na Trenčianskom hrade v 2005-tom, nič zvláštne, ale niektorí nováčikovia všade hrdo vyhlasujú: „Prežil som Sedan!“. Nakoniec, posúďte sami. Prišli sme do Sedanu a na druhý deň spŕchlo. Taký dáždik. A potom bolo takých dáždikov niekoľko desiatok /aby som nebol  obvinený, že preháňam, zámerne som nepoužil slovo stoviek/. Jednoducho pršalo tri týždne. Deti ponachládali, v noci bolo vždy jasno a 3 stupne, naši nadávali a chodili sa zohrievať do sprchy a miestni krútili hlavami, že toto tu teda nepamätajú. Dokonca ani dôchodcovia nie. Ja si myslím, že za to môžem ja. Nemal som pred sezónou šiť pre jazdcov  tie plášte do dažďa. Fakt asi nemal. No ale čo, plášte boli, a  tak sa hralo aj v daždi. Cez týždeň sme hrali náučný program pre školské výpravy, víkendy patrili veľkému turnaju. Sme hrdí na to, že sme celý turnaj odohrali vo francúzštine, aj keď po francúzsky vedel iba náš nový herold Daniel z Košíc. Ale šikovne sme to zaonačili, takže to nikto nepoznal. S trochou nadsázky by sa to dalo  povedať aj takto: hlavný hrdina Hugo de Barbançonne, nenapodobiteľným spôsobom podaný našim Borisom, hneď na začiatku potvrdil heroldove oznámenie, že nie slová, ale činy budú za neho rozprávať, a že teda až do konca turnaja bude "držať hubu". No a na jeho turnaj sa prihlásili rytieri z uhorského posolstva, ktoré išlo práve okolo. A kto by od nejakých Uhrov očakával čistú francúzštinu? A tak sme vyriešili jazykovú bariéru. Teda lepšie povedané jazykovú negramotnosť. Je pravdou, že šéf, Raimond z Duhanu, sa snažil o improvizácie, ale tie nepobavili ani Francúzov, pretože im nerozumeli, dokonca ani členov našej skupiny, pretože im tiež nerozumeli. Vystúpenie však malo stúpajúcu úroveň, pretože šéf sa po večeroch a na toaletách učil svoje improvizácie korektne, takže aspoň Francúzi pochopili, čo tým chcel povedať a niektorí páni rytieri si po mesiaci nechali od prekladateľky Jany vysvetliť, čo to tam vlastne hovoria.

           Po mesiaci sme hrali už len veľký turnaj.  A kamaráti, priatelia, neuveríte, prišlo slnečné počasie. Schovali sme fólie na zakrývanie kolbiska, natiahli volejbalový špagát, postavili bazén a mladí sa chodili aj kúpať. Lenže teplota kolísala v rozpätí 20 stupňov, takže sa nedalo na žiadnu aklimatizovať a niektorí začali kolabovať a privolávať dážď, z čoho som vôbec nemal radosť, pretože sa im to na koniec podarilo. A tak posledné tri týždne nám zase pršalo. Tentoraz sme zažili aj trojmetrové /podľa Goga/, štvormetrové /podľa Caca/  a päťmetrové /podľa šéfa, ktorý ho nevidel/ tornádo. Zlomilo nám dva stany, niektoré odkolíkovalo, niektoré potrhalo a za pár sekúnd bolo preč.

          Treba ešte spomenúť, že naša skupina absolvovala po malých aj väčších častiach niekoľko náučných a zábavných výletov a exkurzií. Niektorí prvý raz v živote videli Paríž a vody Biskajského mora, boli sme na Guedelone - stavbe stredovekého hradu stredovekým spôsobom, videli sme katedrálu v Remeši a v Amiensi, v Troy a neviem kde všade ešte, ako aj obrovské polia marihuany. Fakt. Pozreli sme si niekoľko hradov, medzi nimi aj rodný hrad Godefruya de Bouillon, prírodu v Ardennách a niekoľko miest v Belgicku. Ja hovorím,že to bola ideálna pracovná dovolenka a ešte hovorím: “Prežil som krásne leto v Sedane. Díky Bože!“

 

 

         V tomto roku treba ešte spomenúť našu vďačnosť majstrovi Kozovi, že nám preukázal toľkú dôveru a prizval nás na svoje vystúpenia v Taliansku, v Rakúsku, ako aj na Korunovačných slávnostiach v Bratislave a v Stupave.