ROK 2007

        

         Je to smutné, ale znovu prišiel ten čas, kedy je treba napísať o ďalšej sezóne. Smutné preto, lebo už tento fakt jasne naznačuje, že skončila a za druhé, že sme zase o rok starší a hrob sa nezadržateľne blíži. Minule som už aj rozmýšľal, čo by mi mali napísať na náhrobok, ale nič sa mi nepáčilo, a tak musím ešte ďalej žiť, minimálne do doby, než niečo vymyslím.

      Ale, priatelia, vráťme sa k našej téme. Sezóna 2007. Bola to sezóna plná rekordov: bola najdaždivejšia, zo 110 dní len v 12 dňoch nepadla ani kvapka, odohrali sme všetky predstavenia bez jediného vážneho zranenia či  jazdca alebo koňa, čiže všetky v plnom počte - a navštívili sme najviac blšákov a starožitných búrz za jednu sezónu.

      Zahajovali sme minuloročným scenárom o turnaji pána Huga Barbansona  na stredovekom festivale na Sedanskom hrade. 5 vystúpení za dva dni hneď na začiatku nám i koňom dalo riadne zabrať. Hlavne mojim hlasivkám. Ale potom sa celá skupina išla zotaviť na mesiac na Slovensko, tak sa to dalo. V Sedane sme zostali len s Valérom a s koňmi, postavili zvyšok tábora, posušili veci, pretože už od našeho príchodu pršalo, vykopali s Valérom sústavu odvodňovacích kanálov a dorábali veci, ktoré sa ako vždy nestihli pred sezónou. Po štyroch týždňoch sa ostatní vrátili a plní nadšenia sa s chuťou pustili do nácvikov a do budovania svojich skromných, vodnými priekopami a odvodňovacími kanálmi obohnaných stanov. Hlavne naši noví členovia, herold Peter a rytier Bystrík z Trnavských žoldnierov, preukázali veľkú invenciu a za to lešenie čo vybudovali vo svojom stane by sa nemusela hanbiť žiadna vietnamská stavebná firma. Ich stan dostal familiárnu prezývku „Saigon“. Panošský stan zas podľa vzoru  MASHu „Bažina“.Prvé dva týždne sme hrali detský turnaj pre školy, potom veľký turnaj Sever proti Údoliu. A dobre, vytvorili sa dve súperiace skupiny, takže súťaže nabrali na rivalite i na vášnivosti. Navyše boli vyhlásené magické bodové hranice, a tie pozdvihli snaženie niektorých pánov rytierov do nebeských výšok. Na dosiahnutie 40 okulov musel rytier urobiť všetky disciplíny za plný počet bodov. Pán Gaston i pán Roland to dokázali, ostatní páni sa tesne priblížili. Magickú hranicu 100 okulov na družstvo sa však dosiahnuť nepodarilo, ale zato mohli samozrejme hlavne kone.

       Z veselých výletov tento rok treba spomínať na opičiu dráhu v dobrodružnom parku v Belgicku, kde všetci zúčastnení páni panoši i páni rytieri, ako samozrejme i pán herold a ostatná detská drobotina prakticky 10 metrov nad zemou potvrdili s konečnou platnosťou teóriu pána Darwina. No a samozrejme nezabudnuteľný výlet na pramici s názvom „Splav Semoi“, na ktorej sme vďaka žartíku jedného podareného Belgičana dve hodiny pádlovali proti prúdu práve tej spomínanej Semoi. Tu sa ukázala súdržnosť kolektívu, dokonalé sebaovládanie všetkých mužských členov posádky, ktorí sa nenechali vyprovokovať a nepoužili pred ženami a deťmi ostrejší slovník, ako i morálna sila našich žien, ktoré bez reptania vzdorovali prúdu a výzve osudu. Boli to menovite Helenka a Ľubka.