ROK 2008

        

         Pre vás, ktorí sledujete našu anabázu už dlhé roky, ako i pre vás, ktorí iba čítate naše stránky pekne od začiatku, tak pre vás mám jedno obrovské prekvapenie: tento rok sme mali celkom pekné počasie. Fakt. Niežeby sme párkrát riadne nezmokli, niežeby nám nepotrhalo stany a nepolámalo tyče, ale oproti minulým rokom to bolo fakt pekné počasie. Netvrdím, že pražilo slnko, dokonca ani nie sme opálení dohneda, ale aspoň nepršalo furt.

           Ďalšia zvláštnosť tohto leta, ktorá je hodna spomienky bol počet rytierov. Rytierov bolo 5. Okrem toho sme mali ochočeného Draka. Normálne s nami vystupoval. Vynoril sa z tmavých lesov Zábudišských a potom s nami celé leto žil na Trenčianskom hrade i na hrade v Sedane. Sršal ohňom  a humorom, bol platonicky zamilovaný do našej kráľovnej Blanchefleur a žral hlavne syry a slaninu. Koho by zaujímali väčšie podrobnosti: váži asi 50 kilo, má duté kosti a hlavu, dosahuje rýchlosť niečo málo cez 80 km za hodinu, ale vzhľadom na dĺžku jeho rozbehu a brzdnej dráhy, na našom kolbisku  sa pohyboval sotva 12-tkou.

            V Trenčíne aj v Sedane sme hrali ten istý scenár, na svoje si prišiel Gogo, ktorý si v Trenčíne zahral zlého Olafa, a dobre tak i Valér, ktorý si vyskúšal úlohu rytiersku na obidvoch pľacoch. Treba tiež spomenúť, že tento rok sa k nám opäť vrátila Mirka a Lukáš, viac než pól sezóny s nami jazdil Bystro, teda kráľ Bertrán, a jeden nováčik Peter z Púchova. Ošetrovateľ Draka sa volal tiež Peter, ale ten bol odkiaľsi z východu, a Mišo panoš z trenčianskeho ghetta menom Juh.

            Jednoducho na tento rok budeme spomínať s dobrým pocitom. Zapísal sa do našich myslí obrovským kľudom v tábore, veľkou návštevnosťou, dobre prijatou, pre nás trochu netradičnou hrou, úspešnými brokáčmi (blšákmi) a peknými výletmi. Veru tak.