ROK 2010

        

        Chcel by som vidieť toho opovážlivca, ktorý by mal odvahu zazlievať mi že trvalo tak dlho, kým tu pribudla spomienka na rok 2010. Celú jeseň a tiež časť zimy som prestavoval náš hrad „u Raymonda“, a tak som mal v hlave plno plánov, stavebných postupov  a problémov s dodávateľmi. Časy sú tak otrasné, že šľachtický titul už nič v očiach dnešných ľudí neznamená, nižšie vrstvy stratili strach a rešpekt, ako i hrdosť na dobre vykonanú prácu, a tak som musel všetko kontrolovať. Teda tých dodávateľov. A navyše, keď som aj mal čas na písanie, tak som bol neuveriteľne lenivý.

             V každom prípade, spomienky sú stále živé, obrazy nevybledli a tak Vám môžem jasnými slovami porozprávať čo a ako bolo.  Predovšetkým sme sa na poslednú chvíľu nechali ukecať a privolili sme znovu oprášiť a prebudiť starého Draka a ísť vystupovať na Trenčiansky hrad. No áno, je to fakt, tento rok sme prvý krát hrali starú hru, ale všetci si ju pýtali, tak sme im chceli spraviť radosť.  Záporného „hrdinu“ (to je celkom zaujímavé slovné spojenie) si strihol pán Gaston - a dobre, kráľovná Blanchefleur bola okúzľujúca a hľavne, na radosť záporných hrdinov vôbec  nepribrala, staro-nový rytier pán Valér vložil celú svoju dušu ako aj pľúca do svojej jedinej repliky, a tak to bolo celkom fajn. Teda až na tú veternú smršť, čo sa nám prehnala cez tábor a rozkmásala a polámala stany. Ale na priazeň počasia sme my Normani zvyklí a tak nejak s ním počítame.

              V Sedane sme sa dokonca vypracovali na machrov najvyššej kategórie v upravovaní podmáčaného kolbiska, a tak sme napríklad schopní za tri hodiny hrať na mieste, kde predtým stálo 10 cm vody . Inak tento rok v Sedane bol „rokom fetov“. Proste každý druhý, tretí deň sme fetovali. (vo francúzštine to znamená že sme proste oslavovali). Najprv prišli nejakí  Francúzi k nám do tábora, potom nás zase pozvali k nim, potom zase my ich, a keď náhodou  Francúzi neprišli, tak sme oslavovali sami. Dôvod sa vždy našiel. Tiež to bol rok návštev, počítajte so mnou: Pavla, Matúšová mama Hela, Zifo s rodičmi a segrou Luciou, Dandy s Alžbetou, Šok s Markétou a priateľmi, Mirová Lucia a Barvík s priatelkou.

                Čo sa týka vystúpení tak som tam bol hlavne ja, a potom ostatní priatelia. Kráľovnou bola Dana, Drak sa volal Miloš a Miro, Valér sa volal Valér a Pejo Pejo. Inak bodovanie disciplín vyhral tento rok pán Julien alias  svätý Žórž, ale nám ostatným rytierom je jasné že len preto, lebo má dobrého koňa. Ostatným sa zdá že preto, že je šikovný. Já si myslím, že to bude predsa len v tom koňovi. Keď už sa bavime o tých koňoch- v zime sme tu mali Barvika, aby nám dal pár lekcií v jazdení, a myslím, že to malo zmysel. Malinký, ale predsa len citeľný pokrok v tejto oblasti bol, v rámci našich možností, viditeľný. Dúfam, že to bude pokračovať, i keď to znamená, že sa budeme musieť učiť mnohé veci od začiatku a mnohé si priznať, že sme robili na prd. Ale to už je údel nás pokorných. A keď už sa bavíme o tých nových veciach, ktoré sme stretli na ceste našim životom, máme novinky. Tak napríklad vietor. Ten už sme stretli aj pred tým, ale aby odniesol strechu paláca, tak to sme ešte nevideli. Audrey, ktorá nás má  na starosti, sa bála prísť za nami do tábora, lebo nechcela vidieť čo to s nami spravilo. Našťastie vietor tento raz prišiel úplne z inej strany ako obyčajne, a tak sme to prežili.

              Ak ste zvedaví čo sme ešte videli, tak: Normandiu a pláž Omahu, Bastogne, Paríž, safari aquapark, Zoo a konskú show v Amneville. Martin bol v Amsterdame a zas kopu brokáčov.  Trochu vám rozpíšem ten aquapark. Je totiž trochu iný, než aký si bežne ľudia predstavujú. Samozrejme aj v tomto sú tobogány, ale sú spravené ako kaskády v divočine. Celý aqaupark je zastrešený ako obrovský skleník, bazény majú nepravidelné tvary a sú v rôznych úrovniach, všetko je spravené ako z pieskovcových balvanov, rastú tam palmy a orchideje, sú tam vodopády a tunely, pláž s morským vlnobitím a kopec všelijakých ďalších sránd. Proste paráda. Trošku vám rozpíšem aj tu Paríž. Moja Luba hovorí, že tento rok strašne veľa pobehali a strašne veľa videli. Dokonca na ceste do Príža sme stretli aj najväčšiu sviňu na celom svete./pozn. admina/. Jo a v Taliansku na vystúpení sme videli pumpu na vino. Proste sme prišli do jedného obchodu a tam zo steny trčali boky sudov, na nich boli digitálne ukazatele ceny za liter, počet odobratých litrov a celková suma, a na bokoch boli dve hadice s pištolami jak na benzínke, kde si človek mohol načapovať koľko chcel. A to je tak asi všetko.  Myslíte , že by ste to chceli počuť podrobnejšie? Tak máme fórum.